Ľudskosť

"Ty ťaháš vodné, ty rátaš stočné, ty hľadáš zmysel svojho dňa. Ja hľadám finančne prístupné jogové štúdio na posilnenie môjho panvového dna," spieva Terez Frecerová na svojom albume Mala by som niečo robiť, ktorý zachytáva rozmanitosť pocitov ženy v materskej službe. Terez je spisovateľka, pesničkárka a performerka, s mužom a dvoma deťmi žije v Prahe, ale pôsobí medzi českou aj slovenskou scénou. Vyštudovala sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Vo svojich textoch rieši prácu, materstvo, ekonomickú triedu, rodové očakávania či tlak na výkon. "Som ako Hannah Montana. Cez deň som v práci a večer mám úplne inú podobu," vraví o svojej umeleckej kariére. Okrem albumu Mala by som niečo robiť je tiež autorkou rýmovaných reflexií v knihe Rapíky mladej matere, ktorá vznikala pri kočíkovaní a dojčení dcéry na pražských cintorínoch, v parkoch a na detských ihriskách. A ešte ako Terézia Šimová vydala aj prózu s názvom Smiešna osobná dráma. Barbora Mareková sa s ňou rozpráva o jej detstve na dedine, materstve,…

Sú chudobní ľudia menej zodpovední ako bohatí? Prečo si mnohí z nich kupujú cigarety, keď nemajú dosť peňazí na zdravé jedlá? A prečo sa nestarajú o svoje zuby? Belgičan Tim ’S Jongers vyrástol v extrémnej chudobe, v tridsiatke sa mu podarilo dostať na univerzitu a stal sa politológom a odborníkom na verejnú správu. Potom začal pracovať pre štát a na poradách si všimol, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí majú riešiť chudobu, poväčšine nerozumejú tomu, ako funguje. Napísal knihu Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze, ktorá sa ju pokúša objasniť ľuďom, ktorí s ňou nemajú osobnú skúsenosť. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s jej prekladateľom Martinom Makarom. „Chudoba nie je len o peniazoch,“ vraví Martin v podcaste. „Keby chudobný človek vyhral milión eur, ďalej by ho ovplyvňovali roky života, ktoré strávil v nedobrovoľnej askéze.“ Preberú mýty o chudobe, ale aj to, ako spoločenské nepochopenie znižuje účinnosť opatrení, ktoré ju majú riešiť. Hosť odporučil knihy: Za ostrou hranicou…

Ako môže vyzerať dekonštrukcia presvedčení z obdobia nášho detstva a dospievania? Z rodiny a z komunity, v ktorej sme vyrástli, sme si všetci odniesli určité presvedčenia o tom, ako funguje svet. Cez príbehy našich predkov sme sa - často úplne podvedome - naučili vnímať, kto sú „naši ľudia“, komu sa dá veriť a na koho si dávať pozor. Barbara Rónaiová vyštudovala hudobnú vedu a potom sa začala venovať téme pamäti, téme holokaustu a tomu, ako rozumieme vlastným príbehom a príbehom druhých. Pôsobila ako lektorka pre žiactvo a učiteľstvo, v súčasnosti je v psychoterapeutickom výcviku. Barbara má židovské korene a je vnučkou preživších holokaust. V tejto epizóde rozpráva o tom, v akých príbehoch vyrástla a ako zistila, že v nich čosi chýba. Barbora Mareková sa jej pýta na symptómy medzigeneračnej traumy, preberú aj to, ako funguje klanové uvažovanie, ktoré nám prináša určitý pocit bezpečia, no zároveň obmedzuje naše vnímanie a našu schopnosť vidieť, čo je spravodlivé. Hostka odporučila knihy: Byť Židom po skaze…

V kinách beží nový film Láska, ktorý ukazuje, ako vie rodič zneužívať svoju moc - a to aj v dospelom veku dieťaťa. Matka (Ingrid Timková) to robí tak, že sa o svoju dcéru stará viac, ako je bežné. Dcére, ktorá pracuje ako nemocničná lekárka, matka upratuje izbu, češe jej vlasy a prinesie jej aj obed do práce. Za to si však nárokuje pozornosť, blízkosť, mlčanie o zlom zaobchádzaní, a tiež automatické odpustenie všetkého zlého, čo ako matka kedy spravila. Režisér filmu Láska Marko Škop je zároveň aj hlavným autorom scenára. Barbora Mareková sa ho pýta, ako vznikali scény, ktoré budú v kine zrejme pripomínať realitu mnohým diváčkam a divákom. V rozhovore sa však vrátia aj k dvom starším filmom. Marko priblíži, ako vznikal film Eva Nová z roku 2015. Emília Vášáryová v ňom stvárnila matku, ktorá zanedbávala svojho syna počas jeho detstva, no neskôr si uňho nárokuje druhú šancu. A preberú aj film Nech je svetlo z roku 2019, v ktorom sa otec (Milan Ondrík) vráti z roboty v Nemecku na Vianoce domov a zistí, že sa mu…

Jedného dňa, koncom deväťdesiatych rokov, vošla mladá právnička Barbora Bukovská do jednej zo slovenských nemocníc, aby tam preverila podozrenia z údajnej segregácie rómskych žien. Zistila však, že šlo len o špičku ľadovca a problémy, ktorým ženy čelia, sú omnoho väčšie. Spolu s odborným tímom preto Barbora založila Poradňu pre ľudské a občianske práva, ktorá sa zamerala na prípady nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku a v Česku a venovala sa obrane ich práv. Dnes, teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, už Barbora žije a pracuje ako právnička a expertka na ľudské práva v Londýne. V tejto epizóde sa s ňou moderátorka podcastu Ľudskosť Barbora Mareková vráti do obdobia, keď sa Barbora Bukovská začala venovať téme nútených sterilizácií, aby rozpovedala, ako túto prax odhalila a ako, spolu so svojím tímom, zastupovala rómske ženy na slovenských súdoch, na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu a pomohla im dosiahnuť spravodlivosť. A preberú aj to, ako sa k odhaleniam Barborinho tímu postavila vtedajšia…

"Už pri prvej facke som sa mala zbaliť a odísť. No vtedy mi nenapadlo, že to bude eskalovať," vraví žena, ktorá sa vymanila z násilného vzťahu vďaka podpore krízového centra pre obete násilia. Skúsenosti žien, ktoré sú terčom partnerského násilia, sú si v mnohom podobné: partner je na začiatku pozorný a láskavý a keď sa po čase ukáže jeho pravá tvár, je už veľmi ťažké odísť. Výskumy ukazujú aj to, že násilník začne na ženu často útočiť počas jej tehotenstva. A presne toto sa stalo aj hostke podcastu Ľudskosť, ktorej identitu sme sa rozhodli chrániť. Ide o matku troch detí, ktorá patrí k pracujúcim ľuďom bez vysokej školy a ktorá sa nemohla spoľahnúť na rodinné úspory či zdedenú nehnuteľnosť. Aj preto zohralo v jej živote kľúčovú rolu bezplatné krízové centrum pre ženy a deti, ktoré jej pomohlo uniknúť od násilníka a postaviť sa znova na nohy. Barbora Mareková sa jej pýta, ako sa spoznala s násilným expartnerom, kedy sa ukázala jeho pravá tvár, čo všetko jej bránilo od neho ujsť a ako sa jej to napokon…

Učiteľ Michal Sivák v nedávnej epizóde opísal, ako sa u nás rozmáhajú súkromné platené doučovania, ktoré majú zlepšiť výsledky detí v testoch merajúcich nadanie a pomôcť im dostať sa na výberové školy. Spomínal aj, že časť rodičov veľmi intenzívne prežíva výkon svojich detí a ich akademické výsledky. Čím to je? A prečo sa dnes mnohým deťom buduje CV-čko už od škôlkarskeho veku? Politický filozof a profesor Harvardovej univerzity Michael Sandel považuje toto správanie rodičov za dôsledok takzvanej meritokracie. V knihe The Tyranny of Merit (Tyrania zásluh) vysvetľuje, ako súčasný spoločenský systém, ktorý odmeňuje ľudí podľa ich schopností a úsilia, prehlbuje nerovnosti medzi ľuďmi a komplikuje život každému, kto je jeho súčasťou. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ekonómom a dátovým profesionálom Matúšom Luptákom. Matúš vyštudoval ekonómiu na univerzite v Edinburghu, sedem rokov pôsobil vo verejnej správe ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a potom aj ako…

Michal Sivák pochádza zo Stropkova, kde sa narodil do chudobnej rómskej rodiny. Ako mladý učiteľ učil najprv rómske deti z vylúčených komunít a neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde začal učiť deti z rodín, ktoré peniaze majú a dokážu si platiť súkromné doučovania či školné. Zblízka tak vidí, ako sa žije deťom z rôznych príjmových tried. Barbora Mareková sa ho pýta, aké to bolo byť chudobným rómskym dieťaťom v slovenskom školstve a ako sa chudoba jeho rodičov podpisovala na jeho každodennom živote. "Počas strednej školy som nechodil na obedy," vraví Michal v podcaste. "Deti boli v jedálni a ja som zostával sám v triede." Priblíži aj, čo sa naučil na vysokej škole a ako sa jeho názory v povolaní učiteľa postupne posúvali. "Každé dieťa má inú štartovaciu čiaru a hodnotenie to má zohľadňovať," hovorí. "My učitelia sa na vysokej škole neučíme, ako pracovať s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rómske deti sú pritom obrovským potenciálom pre túto krajinu." Rozoberú aj tému domácich úloh, pretože…

Sú priateľstvá kvír mužov a žien v niečom špeciálne? Vo filme Nepela vidíme dojemné spojenectvo medzi Ondrejom Nepelom a krasokorčuliarkou Hankou Maškovou a čosi podobné je aj medzi kvír mužmi a ženami v seriálovom hite Heated Rivalry (HBO). Sú tieto priateľstvá filmové stereotypy? Alebo tu môže ísť o čosi hlbšie, čo má aj reálny základ? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s režisérom filmu Nepela Gregorom Valentovičom. Gregor vyštudoval produkciu a réžiu hraných filmov na VŠMU, študoval aj v Prahe a Lisabone a tri roky žil v Portugalsku. Barbora sa ho pýta, aké mal reakcie na Nepelu. „Po premietaní za mnou prišiel jeden starý pán, ktorý mi so slzami v očiach povedal, že sa konečne aj on videl zastúpený v česko-slovenskom filme,“ vraví Gregor v podcaste. „A napísal nám aj chlapec z Oravy, že ten film bola forma jeho coming-outu rodičom. Na konci všetci traja plakali.“ Rozoberú aj kvír seriál Heated Rivalry a jeho kultúrny dosah. Prečo sa tak veľmi páči ženám? A ako naň reagujú…

V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie. Príbeh chlapca obvineného z vraždy v britskom seriáli Adolescence (Netflix) je síce fiktívny, no jeho tvorcovia si dali záležať na tom, aby v ňom vierohodne zachytili viaceré témy, s ktorými pri výchove detí v modernej spoločnosti zápasíme aj v skutočnosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Jaššovou a liečebnou pedagogičkou Zuzanou Krnáčovou o tom, aké posolstvá si v seriáli všimli a o čom by podľa nich mohli premýšľať rodičia, školy, či štát. Zuzana aj Mária pracujú v Inkucentre, čo je organizácia ktorá poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na traumurešpektujúci…

Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor. Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe. "Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť." Hostka odporučila knihy: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans) Spomenuté v podcaste:…

Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky. Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich…

V tejto epizóde Ľudskosti sa k Barbore Marekovej pripojí moderátorka Adela Vinczeová, aby jej položila otázky od poslucháčstva podcastu Ľudskosť. Rozprávajú sa o podcastingu, rodine, o prístupe k deťom, peniazoch, terapii, ale aj o tom, ako riešiť konflikty. V auguste má podcast Ľudskosť pauzu. Vo štvrtky vám budeme púšťať epizódy, ktoré stojí zato počuť druhýkrát. Tešíme sa na vás v novej sezóne Ľudskosti, ktorá sa začne 6. septembra. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to je žiť na palestínskych územiach, ktoré okupuje Izrael? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s lektorom ľudskoprávnych tém Juliánom Vrábelom, ktorý spoluorganizuje bratislavské Pochody solidarity s Palestínou. Julián si vzal na prelome rokov dva mesiace voľna z práce a navštívil palestínske rodiny v Západnom brehu Jordánu. V podcaste rozpráva o podmienkach, v ktorých žijú, a o tom, aké sú ich zvládacie stratégie. "Nechcem, aby tému Palestíny prevzala krajná pravica, ale v dôsledku zlyhaní mainstreamu sa to, žiaľ, niekedy deje," vraví v podcaste. A keďže je Julián queer muž, Barbora sa ho pýta aj na to, ako sa cítil v komunite, ktorá má vraj s queer ľuďmi problém. Spomenuté v podcaste: The Settlers - dokumentárny film, r. 2025 režisér Louis Theroux sa stretáva s členmi rastúcej komunity Izraelčanov, ktorí sa usadili na okupovanom Západnom brehu Jordánu. No Other Land - dokumentárny film, r. 2024 - palestínsko-izraelský kolektív zobrazuje ničenie oblasti Masafer Yatta na…

Ako mať dobrý a naplnený život, keď máme psychické ochorenie? Peter Kravárik vyštudoval psychológiu, teraz študuje PhD. program lekárske neurovedy na Lekárskej fakulte UK a pôsobí v oddelení behaviorálnej neurovedy Centra experimentálnej medicíny SAV. Zároveň žije s dvoma psychickými poruchami - obsedantno-kompulzívnou poruchou a bipolárnou poruchou druhého typu, ktorej súčasťou sú ťažké depresie. Vďaka odbornej pomoci je však dnes Peter so svojím životom spokojný - robí veci, ktoré mu dávajú zmysel, a teší sa na svadbu s partnerkou Jarkou. Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa počas života vyvíjalo jeho prežívanie. Peter rozpráva o ťažkých fázach, o tom, ako sa dostal k odbornej pomoci, aj o tom, ktoré zážitky z terapie zmenili jeho vnímanie. Približuje, aké princípy potrebuje s partnerkou dodržiavať, aby boli k sebe ohľaduplní a chránili svoj vzťah. A Barbora sa ho pýta aj na gitarové balady, v ktorých Peter zachytáva svoj vnútorný svet. Hosť odporučil knihy: The Book: On the Taboo Against Knowing Who You…

Ako by vyzeral náš parlament, keby si v ňom boli ženy a muži rovní? Je rok 2026, no zastúpenie žien v Národnej rade je zúfalo nízke. Prekvitá tu mačizmus, toleruje sa agresivita, sexistické poznámky či sexuálne obťažovanie a o legislatívnych návrhoch sa rokuje aj v noci – bez ohľadu na poslankyne a poslancov, ktorí majú doma malé deti. Výskum organizácie Možnosť voľby ukázal, že poslankyne znášajú rôzne druhy diskriminácie a násilia, ktoré súvisia s ich ženskou identitou a že väčšina poslankýň sa snaží tieto incidenty pretrpieť, takže o nich ani nevieme. Výskum ukazuje ženskú skúsenosť naprieč politickým spektrom a vyplýva z neho, že ženy znášajú podobné problémy, bez ohľadu na stranu, v ktorej sú. Adriana Mesochoritisová je politologička so špecializáciou na oblasť ľudských práv žien. Je tiež feministická aktivistka, rodová trénerka a spoluzakladateľka organizácie Možnosť voľby. V tejto epizóde priblíži, ako sa problémy poslankýň odrážajú na fungovaní celej spoločnosti. „Dáta od OSN a Európskej komisie…

Tridsiatnik Peter chodí na terapie, kde si začal všímať dôsledky svojho detstva po boku brata s autizmom. Peter a jeho staršia sestra boli zdravé deti. Väčšina pozornosti dospelých sa tak sústredila na ich mladšieho brata so špeciálnymi potrebami. Rodičia boli navyše často preč z domu pre prácu a starostlivosť o brata, takže Peter so sestrou museli zvládať väčšinu vecí sami. Teraz v dospelosti má Peter rôzne ťažkosti. Je preňho náročné uveriť, že si zaslúži byť prioritou - čo mu komplikuje napríklad partnerský život. Barbora Mareková si do podcastu pozvala psychológa Martina Milera, s ktorým zanalyzujú Petrov príbeh. Martin vysvetľuje, čo je to parentifikácia a aké to je, keď vyrastáme ako zodpovedné, samostatné a "bezproblémové" dieťa, ktoré dospelí nevidia. Preberú spolu, aké má takéto detstvo dôsledky v prežívaní, vo vzťahoch, ale aj v práci. A ako si môže takéto dieťa v dospelosti vytvoriť priestor pre svoje vlastné potreby, bez pocitu, že zrádza ľudí, ktorých má rád. Hosť odporučil knihy: Všímavost a Já…

S úzkosťami má skúsenosť väčšina z nás a s úzkostnou poruchou sa stretne aspoň raz za život približne 25 % populácie západného sveta. Príznaky úzkostí môžu siahať od mierneho nepokoja až po intenzívne záchvaty paniky. Môžeme pociťovať napríklad pretrvávajúce obavy, zrýchlený tep srdca, svalové napätie, ale môžeme sa tiež začať vyhýbať bežným situáciám či podnetom, ktoré ju vyvolávajú. So symptómami zaplavujúcich úzkostí sa preto pokúša pomôcť viacero psychoterapeutických smerov. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s klinickou psychologičkou, psychoterapeutkou a supervízorkou Petrou Pánekovou. Petra má výcviky v Gestalt terapii, v EMDR, v psychotraumatológii a v párovej terapii a aktuálne je aj vo výcviku v takzvanej ISTDP, teda Intenzívnej krátkodobej dynamickej terapii, ktorá sa zameriava aj na pomoc z úzkosťami. Petra vysvetlí, prečo je pri úzkosti dôležité vnímať jej fyzický rozmer. A priblíži aj, ako fungujú podvedomé obrany, ktoré nám znemožňujú odhaliť, čo je na pozadí úzkostí - a…

Vedieť sa dobre pohádať je zručnosť, ktorú potrebujeme všetci. Lebo v hádke sa ukazuje, kto sme, aké sú naše hodnoty a naše potreby. Väčšina z nás sa však konfliktom snaží vyhnúť. Používame pritom racionalizácie typu "múdrejší ustúpi" alebo "konflikt je pre emocionálnych ľudí a racionálni sa nehádajú". V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Evou Vavrákovou a neurovedkyňou Janou Bašnákovou o tom, prečo sa vyhýbame konfliktom. "Z psychologického hľadiska je konflikt či konfrontácia miestom rastu," vraví Jana v podcaste. "Páry niekedy povedia, že 'my sa nehádame' - a práve tam je problém," dodáva Eva. "V našej kultúre je veľmi rozšírená pasívna agresivita, ako je trestanie tichom. Je to stratégia, akou sa snažíme vyhnúť konfliktu. V hĺbke duše veríme, že keď toho druhého takto trestáme, prečíta našu myseľ a pochopí, čo od neho chceme. Je to však nezrelá stratégia." Eva Vavráková je psychologička a psychoterapeutka. Študovala v Holandsku a doktorát získala na Univerzite…

"Terapiu pre všetkých, terapiu povinne," spieva Katarzia v jednej zo skladieb v jej novom albume s názvom Pozvi ma, neprídem. Ako teda terapia pomohla jej? Speváčka, textárka, hudobná skladateľka a producentka Katarzia (Katarína Kubošiová) vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, ale od roku 2015 žije v Prahe. V tejto epizóde Ľudskosti hovorí aj o tom, prečo kedysi túžila po publiku a sláve a ako sa to časom zmenilo. A Barbora Mareková sa jej pýta aj na autora vety, "ak žena nerodí, načo žije", ktorá sa objavila v jednej z jej skladieb. Hostka odporučila knihu: Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici) Máme ocenenie Podcast roka: Podcast Ľudskosť získal už po tretíkrát ocenenie Podcast roka v kategórii Najlepší spoločenský podcast, ďakujeme, že ste nám posielali hlasy. Podcast vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu, vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem. Kapitoly: (kapitoly…

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Slobodu motať sa vonku bez dozoru dospelých sme ako deti považovali za bežnú vec, no súčasné deti často takúto možnosť nemajú. Dôvodov je viacero, ale hlavný je ten, že v uliciach pribudlo veľmi veľa áut a ulice sú prispôsobené pohybu dospelých. Rodičia majú problém pustiť deti samy von, do školy či na krúžky. Ako môžeme v dnešných podmienkach podporiť deti v samostatnosti a vytvoriť im na ňu podmienky? Sandra Štasselová je urbanistka, pracuje na Metropolitnom inštitúte Bratislavy ako koordinátorka projektu Mesto pre deti. Spolu so svojím tímom Sandra skúma verejné priestory a pomáha komunitám urobiť zmeny, ktoré zlepšia podmienky pre samostatný pohyb detí v meste. Barbora Mareková sa s ňou rozpráva o tom, aké zmeny verejných priestorov pomáhajú deťom najviac. A čo môžeme spraviť my rodičia hneď teraz, bez ohľadu na to, či sa k niečomu odhodlajú úrady. Hostka odporučila knihy: Ďolík (Emma Adbåge) Free to Learn: Why Unleashing the…

Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Jeho hudbu počuť vo filmoch Otec, Citlivý človek, Svetlonoc či Arvéd a keď v marci preberal Českého leva za hudbu k filmu Zbormajster, spôsobil rozruch tým, že zakričal heslá na podporu Ukrajiny, Palestíny a proti fašizmu. "Kamaráti mi s vtipom písali, že som to dal 'na Blahu'. Ale podľa mňa je to preto, že ľudia ako on si na prejav emocionálnej urgencie spravili monopol," vraví v podcaste Ľudskosť Jonatán Pastirčák. Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa dostal k povolaniu hudobného skladateľa a producenta a ako tvorí filmovú hudbu. "Začalo sa to cez fascináciu zvukmi. Už ako trojročný som miloval zvuk kosačiek, rodičia ma prekladali od jedného okna k druhému, aby som ich mohol…

Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Sú priateľstvá kvír mužov a žien v niečom špeciálne? Vo filme Nepela vidíme dojemné spojenectvo medzi Ondrejom Nepelom a krasokorčuliarkou Hankou Maškovou a čosi podobné je aj medzi kvír mužmi a ženami v seriálovom hite Heated Rivalry (HBO). Sú tieto priateľstvá filmové stereotypy? Alebo tu môže ísť o čosi hlbšie, čo má aj reálny základ? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s režisérom filmu Nepela Gregorom Valentovičom. Gregor vyštudoval produkciu a réžiu hraných filmov na VŠMU, študoval aj v Prahe a Lisabone a tri roky žil v Portugalsku. Barbora sa ho pýta, aké mal reakcie na Nepelu. „Po premietaní za mnou prišiel jeden starý pán, ktorý mi so slzami v očiach…

Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Za film Karavan, v ktorom hrá postavu dobrodružnej mladej ženy, získala dve ocenenia, Českého leva a Slnko v sieti. Keď preberala druhé z nich, v ďakovnej reči spomenula, aké zvláštne je byť nominovaná v rovnakej kategórii spolu s vlastnou mamou. Hovorila pritom o herečke Jane Oľhovej. Juliána Brutovská vyštudovala divadelné herectvo na VŠMU a je stálou členkou súboru Mestského divadla v Žiline. Je tiež mamou dvoch detí. Barbora Mareková sa jej pýta na formatívne zážitky z detstva. Julka vyrástla ako jedno zo šiestich detí a keď bola tínedžerka, od rodiny z ničoho nič odišiel ich otec a založil si ďalšiu rodinu. "Možno potreboval odísť takto radikálne, lebo by sa inak zbláznil,"…

Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Rodičovstvo vie byť naplňujúce, no zároveň je aj namáhavé, takže na deti by nikto z nás nemal zostať sám. V najnovšej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s opatrovateľkou Vierou Končo o tom, prečo potrebuje každý rodič oporu od iných dospelých. Vierka je profesionálna opatrovateľka detí, vedie agentúru s názvom Prizeranie, ktorá si zakladá na rešpektujúcich vzťahoch v prístupe k deťom, ale aj k dospelým. Okrem toho je Vierka mamou malej dcérky. Barbora sa pýta na jej prácu prizeračky a preberú spolu, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej je starostlivosť o malé deti dostupná všetkým rodinám, a nie len tým, ktoré patria do vyšších príjmových tried. Vierka rozpráva aj…

Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. -- „Keby ste sa mohli vrátiť v čase späť, s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré máte dnes, rozhodli by ste sa mať deti?“ spýtala sa izraelská sociologička Orna Donath matiek a viaceré jej povedali „nie“. Spravila s nimi hĺbkové rozhovory o dôvodoch a výsledok rozpútal záujem o skúmanie materskej ľútosti po celom svete. Ide síce o mladú výskumnú oblasť, no ukazuje sa, že materská a aj rodičovská ľútosť bývajú častejšie, než si pripúšťame. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a výskumníčkou Lenkou Štepánkovou z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Lenka sa venuje sa výskumom rodičovstva a jej výskum materskej ľútosti je práve v recenznom konaní. Lenka priblíži čo jej povedali ľutujúce matky, a čo hovorili…

Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. --- Dospievanie je fáza, v ktorej hľadáme svoju identitu mimo rodiny, v ktorej sme vyrástli, a robíme prvé veľké rozhodnutia, ktoré ovplyvnia celý náš život. Ak sme vyrástli v chudobnej rómskej rodine, je pre nás dospievanie ťažšie ako pre nerómske deti zo strednej či vyššej triedy. Napríklad preto, že rodina, v ktorej sme vyrástli, nás chce zapojiť do tvorby živobytia v domácnosti, na stavbe či na záhrade, a vlastní rodičia nám tak môžu brániť v tom, aby sme šli študovať. Dievčatá z chudobných rómskych komunít čelia aj tlaku na manželstvo a materstvo. Nejde pritom o rómsku kultúru, ako sa veľa ľudí nazdáva, ale o symptóm generačnej chudoby. Skoré materstvá vidíme v chudobných komunitách po celom svete, bez ohľadu na etnicitu ľudí, ktorí v nich žijú.…

Stalo sa vám, že niekto vo vašej prítomnosti povedal čosi ponižujúce a vy ste boli ticho? A neskôr vám vŕtalo v hlave, čo ste mohli spraviť inak? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s trénerkou Moderní sebeobrany Jasmínou Houdek o tom, prečo je niekedy zložité nájsť vhodné slová a ozvať sa, keď nám niečo prekáža. Jasmína je spoluautorkou knihy Byl to jen vtip, v ktorej spolu s kolegom a partnerom Pavlem Houdkem rozoberá každodenné formy manipulácie, ktorým čelíme v práci, na kávach s kamarátmi, ale napríklad aj v zábavných programoch. Vysvetľuje, kedy je humor formou agresie. Prečo sú ženy brané menej vážne ako muži. A prečo niektorí muži dávajú ženám sebavedomé prednášky – dokonca aj o veciach, o ktorých vedia menej ako ony. Ale preberú aj, ako to vyzerá, keď sú muži spojencami žien. A ako znie humor, s ktorým sú spokojné aj feministky. Táto epizóda vznikla s podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila knihu: Óda na život (Giselle Pelicot) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť…

Vedeli ste, že v niektorých krajinách vrátane Česka môžu ľudia so zdravotným postihnutím požiadať o takzvanú sexuálna asistenciu? "Sexuálna túžba je bytostnou súčasťou nás ľudí bez ohľadu na to, či máme nejaké fyzické obmedzenia. U nás je však táto téma tabu," hovorí v podcaste Ľudskosť Natália Turčinová z organizácie Belasý motýľ, ktorá združuje ľudí s nervovo-svalovými ochoreniami. Natália žije od detstva so spinálno-muskulárnou atrofiou a používa vozík. V tejto epizóde Ľudskosti rozpráva o svojom detstve, dospievaní, o štúdiu na vysokej škole a o svojich partnerských vzťahoch. Barbora Mareková sa jej pýta na štúdium, pracovné ambície a tiež na to, ako Natália uvažuje o rodičovstve. Rozprávajú sa aj o téme bezpečia, lebo ženy na vozíku sú terčom sexualizovaného násilia ešte častejšie ako ženy bez neho. "Často sú obeťami sexuálneho násilia priamo od ľudí, ktorí im pomáhajú," vraví Natália. "Žena je teda závislá od človeka, ktorý jej ubližuje. A to môže byť zároveň dôvod, prečo sa nedokáže ozvať. Bojí sa, že…

V posledných rokoch sa u nás často hovorí o polarizácii a kvôli nej aj o potrebe zmierenia. O tom, že v spoločnosti potrebujeme viac pokoja, počúvania, súdržnosti a viac rešpektu k inému názoru. Súdržnosť je dôležitá, no čo ak je náš hlavný problém inde? A čo ak v mene súdržnosti zabúdame na iné dôležité hodnoty, ktoré treba chrániť? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so sociológom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským o jeho článku s názvom „Mytologická rovina polarizácie“, v ktorom argumentuje, že apely na pokoj a depolarizáciu treba vnímať s určitou obozretnosťou. „To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí v podcaste. „Môže to byť dôsledok ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame.“ Dominik si myslí, že to čo dnes voláme „polarizácia“, je často skôr politický, či spoločenský konflikt, ktorý treba vybojovať. „Pre spoločnosť nie je bezpečné, keď si nahovára, že jediná korektná a správna politika je tá politicky stredová, a čokoľvek naľavo a napravo je…

Po svete dnes žije viac ako šesť miliónov Palestínčanov a Palestínčaniek a mnohí z nich si nesú generačné traumy spojené s nedobrovoľným odchodom zo svojich domovov. Trápi ich aj násilie, ktorému dodnes čelia ich blízki žijúci v Palestíne, v dôsledku pretrvávajúcej okupácie. Nidal Saleh sa narodil v palestínskom Nabluse, vyrastal v Spojených arabských emirátoch a keď bol na základnej škole, jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy. Dnes pôsobí vo finančnom sektore, má manželku Michaelu a dve dospievajúce deti. Barbora Mareková sa s ním rozpráva o jeho veľkej palestínskej rodine, ktorá žije na Západnom brehu, ale aj v ďalších častiach sveta. Nidal rozpráva o svojom otcovi, ktorého dôsledky Nakby trápili celý život - a ktorý napokon zomrel tu, na Slovensku, sledujúc kobercové bombardovanie Gazy. "Ten dvojaký meter a nespravodlivosť, v ktorej žijeme, zožiera Palestínčanov po celom svete," vraví v podcaste. "Tak potom sa nečudujme, že mladí ľudia nedôverujú inštitúciám." Spomenuté v podcaste: Zlomené krídla…

V okolí mužov, ktorí zneužívajú svoju moc, sú väčšinou aj nejaké ženy, ktoré im ochotne pomáhajú. Jeffrey Epstein mohol desaťročia zneužívať dievčatá aj preto, že mal partnerku Ghislaine Maxwell, ktorá si vedela získať ich dôveru. Prezident Donald Trump má v exekutíve tiež niekoľko žien, ktoré ho chránia pred zodpovednosťou v kauze Epstein files a ďalších kauzách. A ultrapravicového influencera Charlieho Kirka podporovala celý čas jeho manželka Erika Kirk, ktorá po jeho vražde prebrala žezlo v organizácii Turning point. Prečo niektoré ženy podporujú systémy, ktoré škodia ženám a ženskej rovnoprávnosti? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s výskumníčkou a rodovou expertkou Zuzanou Maďarovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Rozoberú kroky a vyjadrenia Eriky Kirk, Ghislaine Maxwell a žien, ktoré slúžia Trumpovi. Barbora sa pýta aj na našu tunajšiu situáciu a Zuzana povie, prečo podľa nej podporujeme patriarchát niekedy trocha my všetky. *Táto epizóda vznikla s…

Výrazné novinárky, úradníčky, političky, či umelkyne sú u nás neraz terčom systematického mizogýnneho šikanovania zo strany extrémistov, online influencerov a tiež politikov, ktorí útočia na ženskú stránku ich identity. Jednou z takýchto žien je novinárka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová. Pred štyrmi rokmi podala Zuzana trestné oznámenie na online influencera Daniela Bombica pre jeho nenávistný prejav na internete, ku ktorému sa postupne pridávali aj jeho fanúšikovia. „Kombinácia toho, že som feministka, ktorá ešte k tomu rieši aj generačnú chudobu, to bol pre nich koktejl, ktorým sa to celé začalo,“ vraví v podcaste. „A najhoršie potom bolo dívať sa na politikov, ktorí sa s ním [Danielom Bombicom] ďalej stretávajú. Lebo to, ako sa k takýmto veciam postavia ľudia, čo majú moc, je veľmi podstatné," dodáva. Barbora Mareková sa pýta, aký mal nenávistný prejav extrémistu Bombica a jeho fanúšikov dosah na Zuzaninu prácu a na jej osobný život. Zuzana hovorí, ako vnímala priebeh vyšetrovania. A rozprávajú sa aj…

Prečo ženy zarábajú menej ako muži? A čo sa s tým dá robiť? K Medzinárodnému dňu žien sa Barbora Mareková rozpráva s odborárkou a prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou o mechanizmoch, ktoré stoja za nízkym ohodnotením žien. Rozoberú situáciu žien v rôznych regiónoch Slovenska, ale napríklad aj zistenia ekonomickej historičky Claudie Goldin z Harvardu, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje zistenia o dôvodoch nepriaznivej pozície žien na trhu práce. Claudia Goldin opísala fenomén takzvaných "Greedy Jobs", teda „nenásytných pracovných miest“, pri ktorých je u zamestnancov vysoko odmeňovaná najmä ich neustála dostupnosť pre zamestnávateľov. Toto nastavenie niektorých pracovných miest ovplyvňuje odmeňovanie všetkých ľudí v spoločnosti a zhoršuje pozíciu tých ľudí, ktorí sa starajú o deti a seniorov. Goldin vo svojich záveroch poukazuje význam politických intervencií ktoré umožnia, aby sa pracovné miesta stali menej „nenásytnými“, a teda viac zlučiteľnými s povinnosťami okolo rodiny. Ide napríklad o…

Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky. Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich…

Či už sme ateisti, veriaci ľudia alebo agnostičky, naša spiritualita a náboženské cítenie ovplyvňuje náš každodenný život. Od toho, ako sa dívame na svoju rolu v rodine, cez prístup k deťom až po témy, ako je rozvod, smrť či pohľad na ľudí čo sú queer. Z výskumov ale vyplýva, že odborníci a odborníčky na mentálne zdravie sa často vyhýbajú náboženským témam. Boja sa o nich hovoriť s klientmi a klientkami, ktorým majú pomôcť. Prečo? A ako ich obavy ovplyvňujú proces psychoterapie? Mala by si veriaca klientka hľadať veriaceho terapeueta, aby jej rozumel? Alebo jej vie pomôcť aj ateista, ktorý sa na veci díva inak? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapuetkou a výskumníčkou Katarínou Heřmánkovou. Katka vyrástla na Slovensku, no pôsobí ako psychoterapeutka v Česku. Je hlavnou autorkou metaanalýzy Masarykovej univerzity v Brne, ktorá mapuje skúsenosti terapeutov a terapeutiek s náboženstvom a spiritualitou. Barbora sa pýta, ako si môžu psychoterapueti a terapeutky reflektovať…

Aké to bolo, vyrastať v 90. rokoch na petržalskom sídlisku? Prečo bola vtedy metalíza znakom úspechu? A v čom bolo detstvo či rodičovstvo iné ako dnes? V knihe Strieborná metalíza sa jej autor Tomáš Hučko zaoberá synovsko-otcovským vzťahom a tým, ako naň vplýva doba, v ktorej sa odohráva. Zachytáva tiež rozporné pocity syna, ktorý sa stretáva s otcom v záverečnej fáze jeho života. "Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si predstaví mečiarizmus, hučiace autá, pištole, mafiánov, sánky a násilie," zamýšľa sa protagonista v Tomášovej knihe. "Ja si predstavím otca, ako leží v miestnosti, ktorá zapácha stareckým močom, a nemá minulosť ani budúcnosť." Tomáš je publicista, prekladateľ, prozaik a šéfredaktor kultúrno-spoločenského magazínu Kapitál. V podcaste približuje, ako knihu písal a aké má na ňu ohlasy. Barbora Mareková sa ho pýta, prečo muži - sedemdesiatnici, ktorí boli v 90. rokoch na vrchole svojich síl, skúšajú dnes flirtovať s výrazne mladšími ženami. Rozprávajú sa aj o filme Fontána pre Zuzanu, ktorý…

Čo by mali vedieť dospievajúci mladí ľudia o vzťahoch, sexe a sexualite? Keď sa minulý rok v parlamente rokovalo o novele ústavy o dvoch pohlaviach, niektorí poslanci, ktorí sú zároveň otcami maloletých detí, tvrdili, že vzdelávanie o vzťahoch a sexualite môže deti poškodiť. Národná rada neskôr odhlasovala zmenu, podľa ktorej môžu rodičia účasť svojho dieťaťa na takomto vzdelávaní odmietnuť. Čo presne sa teda učia deti a mladí ľudia na školách, keď sa učia o vzťahoch a sexualite? A čo čaká tento rok tie deti a mladých ľudí, ktorým rodičia zakážu navštevovať takéto hodiny? "Mladí ľudia nám často hovoria, že sme pre nich prví dospelí, s ktorými sa mohli takto otvorene rozprávať o veciach, ktoré ich zaujímajú, ktoré ich niekedy aj trápia a na ktoré nemajú odpovede. A my zároveň vieme, že na každú otázku existuje vekovo primeraná odpoveď," vraví lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Mária Dudžáková. "Dôležité pravidlo je, že deti a mladí ľudia by mali vedieť, čo sa im bude diať ešte predtým, ako sa im to bude…

Ako sa cíti muž, ktorý žije vo vzťahu s emocionálne násilnou manželkou, ktorá je navyše aj mamou ich spoločného dieťaťa? A prečo môže byť preňho ťažké stanoviť si hranice, keď je terčom partnerského násilia? V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so spisovateľkou Janou Micenkovou o príbehu dysfunkčnej rodiny z románu Krv je len voda. V roku 2022 sa táto jej kniha dostala dokonca aj do desiatky prestížnej ceny Anasoft litera. Ide o príbeh trojčlennej rodiny - otca, matky a ich dospievajúcej dcéry Kláry. Matka má sebastredné, volatilné správanie, a je násilná k dcére aj k manželovi, ktorý nemá kapacitu odolávať jej zlému zaobchádzaniu. Ide tak o štatisticky menšinovú situáciu, kde sa partnerského násilia dopúšťa žena a obeťou je muž. Barbora sa s Janou rozpráva o tom, ako otvárať tému násilia v blízkych vzťahoch tak, aby sa nepopierala skúsenosť nikoho, kto sa stal jeho terčom. A rozprávajú sa napríklad aj o téme materskej závisti voči vlastnej dcére. Jana približuje, kde čerpala inšpiráciu…

Poľsko, severské aj pobaltské štáty už dlhšie pripravujú svoje obyvateľstvo na možnú vojnu. Robia to tak, že posilňujú ich psychologickú odolnosť, sebestačnosť či schopnosť spolupracovať v prípade, že by došlo k útoku či ku kríze, ako je napríklad plošný výpadok elektriny. Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok a bezpečnostná situácia sa teraz výrazne zhoršila aj v dôsledku krokov amerického prezidenta, autokrata Donalda Trumpa. "Vstupujeme do veľmi nepokojných a neistých časov a každá spoločnosť, ktorá chce prežiť - a prežiť v nejakom zmysle aj v prosperite, sa na to musí teraz pripravovať," vraví reportér Tomáš Forró v novej epizóde podcastu Ľudskosť. "Iné vlády už dávno pripravujú ľudí na vojnu, no u nás sme sa nezačali ešte ani báť." Tomáš sa ako reportér venuje dianiu na Ukrajine. Píše články do Denníka N ale vydal aj knihy Donbas či Spev sirén a teraz píše knihu s názvom Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia, v ktorej chce zhrnúť konkrétne kroky, ako sa na krízu či vojnu môžeme pripravovať my v…

Žiarlivostné scény, obmedzovanie kontaktov s inými ľuďmi, vyhrážanie sa, facky a v niektorých prípadoch aj smrť. Podľa policajných štatistík u nás zomrie rukou partnera či expartnera v priemere jedna žena mesačne a muž pritom neraz zavraždí aj ich spoločné dieťa. Násilie páchané na ženách nie je len vec konkrétneho vzťahu. Podľa odborníkov a odborníčok súvisí tiež s nerovnováhou moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti. V knihe Bola to láska sa novinárka Ria Gehrerová z Denníka N pozrela na pozadie násilia v blízkych vzťahoch. Prináša v nej príbehy žien a detí, ktoré čelili násiliu, no okrem toho skúma aj motivácie mužov, ktorí sa násilia dopúšťajú - a približuje ich postoje. Barbora Mareková sa pýta aj na rodinu, v ktorej vyrástla samotná Ria, a v ktorej sa jej dedko dostal pre násilné správanie k manželke - teda Riinej babke - do väzenia. Ria približuje, prečo je násilie v blízkych vzťahoch často zmätočné - nielen pre okolie, ale aj pre samotnú obeť. "Je to veľmi zložité, keď je násilníkom niekto, koho…

Ako by vyzerali školy, ktoré dokážu potiahnuť všetky deti v krajine? Základná škola má byť miestom, kde sa naučíme všetko podstatné pre život. Okrem rovníc či gramatiky napríklad aj to, ako funguje naša spoločnosť a ako sa žije iným deťom a rodinám v našom okolí. Priestor na takéto učenie sa však na základných školách upadá. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze narástol len za posledných 10 rokov počet súkromných škôl o 25 percent. Tieto môžu od rodín vyberať poplatky v ľubovoľnej výške a môžu si vyberať aj deti, ktoré budú vzdelávať, čo ovplyvňuje zloženie tried. Menia sa aj štátne školy. V mnohých mestách sa deti z najchudobnejších vrstiev spoločnosti postupne ocitli v jednej škole a rodičia zo strednej a vyššej vrstvy začali svoje deti dávať inam. Tento trend máva dôsledky pre celú spoločnosť – a niekedy trvá roky, až desaťročia, kým si ich začneme všímať. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Jurajom Hipšom, pedagógom a aktivistom v oblasti vzdelávania a verejných politík. Juraj pôsobí na…

Ako vyzerá zdravý vzťah dospelých ľudí s rodičmi? A čo v ňom spôsobuje problémy? Eva Vavráková je psychologička v psychoterapeutickom výcviku, venuje sa jednotlivocom aj párom a svoje odborné poznatky sprístupňuje verejnosti cez projekt Dobrobytie. V tejto epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta, čo sú znaky zdravého vzťahu s rodičmi. Eva vysvetlí, prečo nás rodičia vedia rozhodiť viac ako iní ľudia a prečo má mnoho z nás potrebu rodičom vyhovieť aj vtedy, keď sa na to necítime. "Ľudia si to často predstavujú tak, že so svojimi rodičmi by mali mať intenzívny vzťah alebo že by mali byť dokonca najlepší kamaráti - napríklad dcéra s mamou. A toto bývajú dosť nešťastné a mylné presvedčenia. Práve naopak, keď je tam veľmi silný kontakt, býva to skôr varovným signálom," vraví Eva v podcaste. Porozpráva, aké problémy s rodičmi prinášajú ľudia do terapie a aké môžu byť riešenia. Napríklad, ako riešiť nezhody v starostlivosti o deti alebo ako v tomto vzťahu uvažovať o daroch a o peniazoch. Hostka odporučila…

Vo svete humoru zažiarila prvýkrát ešte v 90. rokoch. Potom bola stabilnou súčasťou najsledovanejších zábavných relácií a v jednej z nich pôsobí dodnes. V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s komičkou, moderátorkou a príležitostnou herečkou Eňou Vacvalovou o tom, kedy si prvýkrát v živote uvedomila, že je vtipná. Počas svojej kariéry účinkovala v reláciách Čo dokáže ulica, Aj múdry schybí, Dereš, Zlaté časy či Sedem s. r. o, spolupracovala najmä s Oliverom Andrássym, ale okrem neho napríklad aj s Milanom Lasicom či s Mariánom Leškom. Barbora sa pýta, aké pre ňu bolo, zapadnúť ako žena komička v brandži, v ktorej, až do jej príchodu, pôsobili len muži. Vracajú sa spolu aj do dávnejšej minulosti: pani Eňa vyrástla v Tisovci. Spomína na svoje detstvo, rodičov a na to, ako sa na prežívaní rodiny podpísala smrť dvoch bratov ešte predtým, ako prišla na svet. Rozprávajú sa aj o materstve a partnerských vzťahoch. Pani Eňa spomína na zložité obdobie vo svojom prvom manželstve, ktoré prežila…

Pred pár rokmi zahviezdila vo filme Učiteľka (2016) a teraz ju zas v kinách vidíme v role trénerky krasokorčuľovania Hildy Múdrej vo filme Nepela. Zuzana Mauréry je obľúbená filmová, televízna i divadelná herečka a muzikálová speváčka. Je šesťnásobnou kandidátkou na národné filmové ceny a dvojnásobnou laureátkou Slnka v sieti v hlavnej ženskej hereckej kategórii. V novej epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta na pôsobivú materskú kvalitu, ktorú Zuzana Mauréry priniesla cez postavu Hildy Múdrej na filmové plátno. Rozprávajú sa aj o filme Učiteľka a o tom, prečo je pre nás ľudí ťažké spojiť sa a ohradiť sa proti manipulácii. Barbora sa Zuzany pýta aj na to, čo ju formovalo: v akom prostredí vyrástla, ako sa vyvíjal jej sebaobraz a ako počas života vnútorne rástla ako umelkyňa aj ako človek. Zuzana približuje, čo si odniesla z práce v medzinárodnom tíme vo Viedni a prečo sa napokon vrátila na Slovensko. Rozprávajú sa aj o tlaku na výzor a na to, ako štandardy krásy ovplyvňujú naše prežívanie v detskom…

Medzi Izraelom a Palestínou má byť teraz oficiálne prímerie, no útoky zo strany Izraela neprestali. Podľa OSN pripravil od začiatku prímeria Netanyahuov režim v Gaze o život viac ako 300 ľudí, a vyše 800 zranil. Pred časom sa Barbora Mareková rozprávala s Palestínčanom Souheilom Ghannamom o jeho živote, a v tejto epizóde sa zas rozpráva s izraelskou Židovkou Natašou Dudinskou o tom jej. Ako sa díva na Izraelskú spoločnosť? Aký má pohľad na židovstvo? A ako vníma Palestínčanov a Palestínčanky? Nataša je dokumentaristka a publicistka, vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na Karlovej Univerzite v Prahe, počas nežnej revolúcie bola aktívna v študentskom hnutí, neskôr študovala aj medzinárodné vzťahy v New Yorku, potom stredovekú arabskú a židovskú filozofiu v Jeruzaleme a napokon - v rovnakom meste - ešte aj filmovú tvorbu. “Rozprávať príbehy je dôležité,” vraví v podcaste. “Cez príbehy vieme spoznať niekoho, koho nemáme ako stretnúť.” Barbora sa jej pýta, čo ju v živote formovalo: kto boli jej predkovia a…

Máme tu zimu - a časť z nás si asi nevie dosť predstaviť, že by túto sezónu prežila bez auta. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Pavlom Koprdom, ktorý je - ako otec dvoch malých detí - aktuálne v rodičovskej službe (známej skôr pod názvom rodičovská dovolenka) a s deťmi ju trávi bez auta. "Podľa mňa veľmi podceňujeme to, koľko peňazí minieme na autá," hovorí v podcaste. "Jednak sú tam vysoké vstupné náklady, ale potom aj veľa ďalších: poistka, parkovanie, diaľničná známka, benzín, výmena pneumatík, servis. Pre moju rodinu by to znamenalo 500 až 700 eur mesačne. A ja som si povedal, že mi to za to nestojí a že chcem žiť na mieste s dobrou verejnou dopravou a cyklodopravou." Barbora sa ho pýta aj na detstvo. Palo vyrástol v Trnave, v rodine so štyrmi deťmi. Jeho sestra Martinka má od narodenia zdravotné znevýhodnenie, takže potrebuje intenzívnu asistenciu. Palo a jeho rodina sú práve preto za rozvoj cyklodopravy. "Keď príde správa o tom, ako matka s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou…

Mali ste niekedy v živote problém uznať si nejaký prešľap alebo chybu, alebo to, že ste niekomu ublížili? Možno vás prekvapí, že my ľudia vieme o svojich nedostatkoch a zlyhaniach hovoriť zvyčajne až vtedy, keď sa sami na seba dokážeme pozrieť súcitne. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Tiňovou o sile súcitu. Mária vyštudovala klinickú psychológiu vo Veľkej Británii a neskôr vrátila na Slovensko a najnovšie preložila, spolu s Elenou Bakošovou, do slovenčiny knihu Odvaha k súcitu. Mária vysvetlí, ako naša schopnosť súcitiť ovplyvňuje celý náš život: náš vzťah k iným, ale aj k sebe. Vysvetlí, prečo nám súcit nejde vždy sám od seba a prečo je používanie súcitnej mysle pre niektorých z nás ťažšie ako pre iných. Barbora sa jej pýta aj na hranice súcitu - napríklad na to, či máme súcitiť s každým človekom - vrátane vojnových zločincov a ďalších ľudí, ktorí majú moc a ubližujú iným. Spomenuté v podcaste: Odvaha k súcitu (Paul Gilbert a Choden) - preložila Mária Tiňová a…

O pár dní si pripomenieme 17. november 1989 - a jedna z vecí, ktorú sme si vybojovali počas revolúcie je sloboda slova. Vďaka nej môžeme povedať nahlas, čo si myslíme - a nemusíme sa báť, že sa nám pomstí niekto pri moci. Lenže sloboda sloboda slova má aj svoju odvrátenú stránku: využívať ju môžu aj ľudia, ktorých úmysly sú sebecké, vylučujúce, bezohľadné, či kruté. A ako krajina, ktorá má historickú skúsenosť s holokaustom, vieme, kam to môže zájsť, keď v spoločnosti tolerujeme slová, symboly či gestá, ktoré zastrašujú nejakú menšinu, alebo štvú väčšinu proti nej. Každé demokratické spoločenstvo teda stojí pred otázkou: Ako na jednej strane vytvárať občiankam a občanom čo najväčší priestor na prejavenie svojich názorov, no ako tento priestor zároveň limitovať tak, aby sa debata neposúvala smerom k násiliu. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ústavným právnikom a akademikom Marekom Káčerom o slobode slova a jej obmedzeniach. Marek Káčer je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na…

Martina Znamenáčková je mladá slovenská herečka žijúca v Prahe. Detstvo prežila v adoptívnej rodine na východe Slovenska a postupne to dotiahla až na štúdium herectva na pražskej DAMU. Dnes má za sebou viacero účinkovaní v pražskom Národnom divadle a aktuálne hrá v pripravovanom seriáli o mladých ľuďoch, ktorý nakrúca komerčná televízia. V novej epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej detstve: Martina strávila prvé mesiace života v detskom domove a potom si ju - a aj dve ďalšie deti - osvojila jej adoptívna mama. A ako sa díva na svoje biologické korene? A aké to bolo vyrastať v rodine, ktorá vznikla takýmto výnimočným spôsobom? "Veľmi ma baví nemať určené, kto vlastne som z hľadiska etnicity, a môcť tým tak trocha plávať," vraví v podcaste. "Najpravdepodobnejšie je, že som Rómka, lebo som sa narodila na Slovensku. No často sa stretávam s tým, že mi nejaký Ind tvrdí, že som stopercentne ich, a v Maroku mi tiež hovorili, že som na 99 percent z Maroka." Porozprávajú sa aj o tom, ako kariéru…